Dovolím si citovať text z prekrásnej knihy pána Jána Zajaca - Plemená poľovných psov, ktorú mám doma aj s venovaním od autora 
(za čo veľmi pekne ďakujem).
Organizovaný chov írskeho teriéra sa začal okolo roku 1870, kedy sa chovatelia týchto psov, hlavne z grófstiev Wiclowe a Ballymene, začali zúčastňovať výstav.
Pôvodné plemeno nemalo dnešnú typickú červenú farbu, takto bola sfarbená až sučka Popy, ktorá vznikla spojením vtedajších šampiónov výstav Killiney Boy a suky Erin. Šteňatá od Popy boli už ryšavé, zakrátko sa do chovu zaraďovali len takéto a pôvodné hnedé, modré i hnedosivé sfarbenie zaniklo.
V roku 1879 bol založený Írsky klub teriérov, ktorý riadil chov všetkých teriérov a o dva roky neskôr vznikol i Samostatný klub chovateľov írskeho teriéra, ktorý v tom istom roku aj zostavil pre svoje plemeno prvý oficiálny štandard.
V tom čase bolo bežné, že sa írskemu teriérovi (ale i iným teriérskym plemenám) kupírovali uši, čo bolo zakázané až Írskym teriérskym klubom v roku 1889. Oproti prvému štandardu, sa z pôvodného hrubšieho psa stával írsky teriér elegantnejší, a preto bol štandard tohoto plemena v roku 1897 prepracovaný a tento platí v podstate dodnes.
Írsky teriér nebol obľúbený len v Írsku, čoraz väčšiu popularitu si získaval i v ostatných častiach Británie a na prelome storočí bol po foxteriérovi druhým najviac chovaným plemenom teriérov na britských ostrovoch. Napríklad, na londýnskej výstave v roku 1900 bolo vystavených až 383 írskych teriérov.
Tak toto sú kresby írčanov z minulosti kde vidno rozdiely s dnešným typom írskeho teriéra.
Ako tak pozerám tak čistá Zorka (keby mala kupírovaný chvost a na obr. by nebol pes)