Emča /E-mail me to Ponny Express/ je sučka plemena írsky teriér, narodená 4.4.2007 v chovateľskej stanici Ponny Express u dlhoročnej chovateľky írskych teriérov a hrubosrstých jazvečíkov pani Uhlíkovej.
Pre Emu sme si boli 6.7.2007, odchádzala ako posledné šteniatko z "E" vrhu. Celú cestu z Tomášova do Košíc prespala na zadnom sedadle a radosť z cestovania jej ostala dodnes, keď vidí otvorené dvere na aute /to je jedno či na našom alebo cudzom/ hneď by naskočila 
. Po príchode do KE sa Ema zoznámila so svojou budúcou spolubývajúcou Zorkou a do druhej v noci sa v kuse hrali a naháňali po byte /na radosť všetkých susedov a samozrejme aj mňa - unavenej z celodenného cestovania/ takže Emča nemala vôbec traumu, že odišla od mamy a svojich írskych kamošov z Tomášova. Dnes sú so Zorčou super kamošky, Ema sa od Zory veľa vecí rýchlo naučila /hm aj Zora od Emy - hlavne sa tváriť, že nejako nepočuť, keď im dám nejaký povel 
/ ale berieme to všetci športovo.
Ema je taký náš rodinný šašo - už od malička zamestnáva celú našu rodinu aj Zorku svojím temperamentom, veselou nezbednou povahou a zvláštnymi záujmami: čítaním kníh, časopisov a prezeraním rodinných fotiek / však musí vedieť do akej rodiny sa dostala/, ohrýzaním a presádzaním kvetov, kúsaním a trhaním kobercov a káblov od TV, rádia a antény, totálnym rozkúsaním dreveného čela postele a vytrhaním molitanu, úpravou dekoračných predmetov /svietnikov, sviečok, kalendárov, prútených košíkov.../, pravidelným strhávaním záclony v kuchyni /aby bol lepší výhľad na ulicu/, vyskakovaním na kuchynsku linku, lovením múch a motýľov a pod. Ale musím povedať, že vekom sa to stále zlepšuje a slečna asi dospieva a uvedomuje si svoj vznešený pôvod tak sa začína správať ako pravá dáma.
Povahovo je to veľmi milá a kontaktná sučina, je to také lepidlo - vyhľadáva spoločnosť, potrebuje byť so svojou rodinou, rada sa hrá s loptou - sama si ju hádže a naháňa po byte. Na vychádzkach však má svoj názor na smer a rýchlosť pohybu, keď ju niečo zaujme tak si to musí najskôr skontrolovať až potom pribehne, rada pláva /aj v zime v pohode vlezie do vody z čoho mám vždy nery v ťahu/, v lese je nezničiteľná, tu sa prejavuje jej chuť pracovať a úžasný temperament a orientačný zmysel, má veľký záujem o zver a má vynikajúce poľovnícke vlohy - preto pravidelne trénujeme a pripravujem ju na farbiarske skúšky duričov, príp.duričské - veď je to poľovné plemeno a treba ukázať, že nie je len na výstavy a polihovanie na gauči 
. Učí sa rýchlo, len treba byť dôsledný, tvrdé tresty u tohto plemena nefungujú takže systém výchovy treba prispôsobiť teriérskej povahe a hlavne sa treba obrniť veľkou dávkov trpezlivosti a hlavne kľudu.
Emča v roku 2008 nebola uchovnená, totiž v čase konania špeciálnej výstavy teriérov v KE, kde sme boli nahlásené sa jej stal dosť vážny úraz - na skle si prerezala šľachy na prednej labke tak mesiac mala dlahu a další mesiac krívala tak výstavnú sezónu sme minulého roku veľmi nestihli, čo by sme ale chceli dobehnúť v roku 2009.
Ema splnila podmienky chovnosti na ŠVT v Košiciach v júli 2009 s ohodnotením V3.
Záverom chcem dodať, že tvrdenie pani chovateľky, že Ema sa v dvoch rokoch ukľudní a ani nebudem vedieť, že mám psa som brala veru s rezervou. Potvrdilo sa asi ozaj pozná to "svoje" plemeno. Takže nebudte zúfalí, keď Vám Váš mladý írčan denno denne dokazuje aký je šikovný, rýchly, ako vie prestavať nábytok, upraviť zariadenie bytu, domu podľa svojich predstáv, rýchlo utekať v lese a na lúkach nepredvídateľným smerom a pod.....treba vydržať a vyčkať. Musím povedať, že teraz mi toto "šantenie" Emky chýba - je z nej naozajstná vážna írska dáma, ktorá si je vedomá svojej sily, hrdosti a schopností, ktoré ale vie ovládať. Je to bezproblémový pes (tu sa odrazila výchova a práca v rannom veku) a som rada, že ju mám 
Náhľad fotografií zo zložky E-mail me to Ponny Express
